Tam, kde sme pravidelne používali príkazový riadok, sa veľa používateľov zaobíde aj bez neho vo Windows 10. Stále však existuje niekoľko veľmi užitočných príkazov príkazového riadku, ktoré by ste určite mali vyskúšať. Môžu prísť veľmi vhod.
Windows (a veľa ďalších moderných distribúcií Linuxu) vďačí za svoj úspech hlavne užívateľskej prívetivosti grafického rozhrania (gui). Napriek tomu má takzvané CLI (rozhranie príkazového riadku) určite právo na existenciu. Niektoré funkcie je ťažké nájsť v grafickom rozhraní. Príkazy z príkazového riadku možno zvyčajne tiež presne ovládať pomocou parametrov. Takéto príkazy možno navyše ľahko zahrnúť do dávkových súborov a môžete ich nechať vykonať automaticky z prihlasovacieho skriptu používateľa alebo pomocou plánovača úloh.
Existuje niekoľko spôsobov, ako sa dostať do príkazového riadku. Napríklad od správcu úloh alebo prostredníctvom kontextovej ponuky (pravé tlačidlo myši na súbore a Otvoriť v príkazovom riadku) alebo stlačením Štart / Spustiť (alebo kláves Windows + R) a v okne, ktoré sa zobrazí cmd nasleduje Enter.
Tu nájdete prehľad dostupných príkazov cmd v systéme Windows (kliknutím na príkaz zobrazíte príslušné parametre a príklady). V tomto článku najskôr uvedieme niekoľko príkladov, ktoré ilustrujú, aké silné a užitočné môžu byť také príkazy. Potom vám ukážeme, ako ich môžete použiť v automatizačných scenároch.
Okno Cmd
Keď idete cez cmdpríkaz ide na príkazový riadok, predvolene skončíte vo svojom vlastnom priečinku profilu (c: \ Users \). Teraz môžete prejsť cez CDpríkaz (zmeniť adresár) môže prejsť do iného priečinka, ale môžete k nemu pristupovať aj inak. Otvorte Prieskumník súborov a prejdite do požadovaného priečinka. Kliknite na prázdne miesto na pravom paneli, podržte stlačený kláves Shift a vyberte Tu otvorte príkazové okno: teraz okamžite skončíte v správnom priečinku.
Vo Windows 10 je konečne tiež možné skopírovať nejaký text z GUI do schránky (pomocou Ctrl + C) a vložiť ho do okna príkazového riadku (pomocou Ctrl + V).
A kto by chcel upraviť vzhľad tohto okna: kliknite pravým tlačidlom myši na záhlavie, zvoľte Vlastnosti a nastavte všetky možnosti podľa želania na kartách možnosti, Štýl písma, Rozloženie a Farby. Mimochodom, nie je to zlý nápad, aby príkazové okno správcu vyzeralo inak ako okno ostatných používateľov.
01 Obsah priečinka
Ak chcete poznať obsah priečinka, obráťte sa na Prieskumníka. Logické, ale z príkazového riadku často rýchlejšie spoznáte konkrétne informácie. Ak chcete získať predstavu o možnostiach, spustite príkaz dir /? Od. Parameter /? môžete ho použiť takmer so všetkými príkazmi na získanie bližšieho vysvetlenia. Ak chcete znova vymazať okno, použite príkaz cls (čistá obrazovka). Teraz prichádza na rad dômyselné kombinovanie dostupných parametrov. Predpokladajme, že chcete prehľad všetkých súborov s najnovšími v hornej časti. Potom to urobíte s dir / O-D.
Všimnite si napríklad aj rozdiel medzi dir *, dir / A * a dir / B *. Dir / A tiež zobrazuje skryté (systémové) súbory a dir / B obmedzuje výstup na názvy súborov bez ďalších údajov.
Obsah priečinka môžete vytlačiť tak, že na konci príkazu pridáte niečo ako> folder contents.txt. Potom môžete súbor txt otvoriť a vytlačiť pomocou programu Poznámkový blok.
02 REKLAMY
Zábavným experimentom je pridávanie údajov ADS (alternatívne dátové toky) do súborov, prinajmenšom v prostredí ntfs. Vytvorte pomocou Poznámkového bloku textový súbor, ktorý chcete skryť (nazvime to tajný.txt). Potom spustite príkaz typu secret.txt> boring.txt: invisible.txt. Tento príkaz zabezpečí, že súbor secret.txt bude zahrnutý ako údaje ADS (pomenované invisible.txt) do súboru boring.txt. Teraz môžete odstrániť secret.txt. Pri spustení súboru dir boring.txt si všimnete, že tento súbor je prázdny (0 bajtov). Ak však spustíte dir / R boring.txt, údaje ADS z boring.txt sa budú stále zobrazovať. Obsah tejto REKLAMY si môžete pozrieť pomocou príkazu „c: \ system \ 32 \ notepad.exe“ boring.txt: invisible.txt. Týmto spôsobom môžete skryť súbory v iných súboroch.
03 Správa povolení
Z gui môžete samozrejme ovládať aj povolenia používateľov k priečinkom a súborom, ale to sa dá z cli urobiť rýchlejšie. Okrem toho máte vo Windows 10 Home viac možností prostredníctvom CLI. Takmer všetko ovládate pomocou príkazu icacls: v tomto si prečítate „acl“, čo znamená „zoznamy riadenia prístupu“ alebo povolenia ntfs.
Na zistenie aktuálnych povolení pre priečinok alebo súbor stačí príkaz icacls. Môžete tiež uložiť všetky súčasné povolenia všetkých súborov do určitého priečinka a do jeho podpriečinkov naraz, aby ste ich po akýchkoľvek experimentoch rýchlo obnovili. Povolenia môžete uložiť nasledovne icacls \ * / save acl file / T. Ak chcete rýchlo obnoviť povolenia, ktoré ste uložili v súbore acl, spustite ako správca príkaz icacls / restore acl file. Ak chcete nahradiť povolenia v súbore inými, môžete spustiť príkaz ako icacls / grant: r: F (F znamená úplný prístup). Nezabudnite, že ak použijete parameter : r (nahradiť), nové povolenia sa pridajú k existujúcim namiesto ich nahradenia.
04 Pripojiteľnosť
Aj keď príkazový riadok ťažko poznáte, pravdepodobne ste už spustili príkaz ipconfig alebo ipconfig / all. A možno vám príkaz ping nebude tiež cudzí. Napríklad ak vykonáte príkaz ping www.computertotaal.nl, mali by ste dostať odpoveď štyrikrát z webového servera s príslušnou IP adresou.
Oveľa menej známy je príkaz arp (protokol na rozlíšenie adries). To vám umožní pripojiť sa k hostiteľovi bez toho, aby ste vopred poznali jeho MAC adresu. Takáto arp požiadavka sa skutočne vysiela, čo znamená, že túto požiadavku dostane každé zariadenie v lokálnej sieti. Zariadenie by malo odpovedať na túto adresu IP zaslaním arp odpovede žiadajúcej strane. Príkaz arp teda môže byť užitočný na vzdialené zistenie adresy mac, ale tiež na zistenie, či je zariadenie aktívne, aj keď nereaguje na požiadavky ping. Pokojne si test urobte sami (predpokladáme, že ste nakonfigurovali bránu firewall zariadenia B tak, aby blokovala požiadavky ping echo). Teraz spustite nasledujúce príkazy ako správca:
arp -d * (vyprázdni aktuálnu arp tabuľku)
arp -a (dokázať, že tabuľka arp nemá žiadny záznam pre zariadenie B)
ping arp -a (dôkaz, že bolo pridané zariadenie B s mac adresou, a preto je aktívne). Mnoho používateľov nepozná takzvané symbolické odkazy (skrátene symbolické odkazy). Jedná sa o druh pokročilých odkazov na súbory alebo priečinky, pri ktorých sa zdá, že ide skôr o daný súbor alebo priečinok, ako o skratku. Môže sa napríklad stať, že niektorý program vyžaduje, aby doň boli vložené údaje, ale radšej by ste videli, ako sa to stalo. To zariadite nasledovne. Ako správca choďte na príkazový riadok a spustite nasledujúci príkaz: mklink / J (ak obsahujú medzery, uzavrite cesty do dvojitých úvodzoviek). Všimnete si: všetky údaje, ktoré končia automaticky (tiež), končia. S tým súvisí aj príkaz mklink / D, pomocou ktorého vytvoríte jeden alebo viac odkazov v určitom priečinku, ktoré vždy smerujú do iného priečinka. K všetkým údajom z týchto priečinkov potom môžete získať prístup naraz tak, že prejdete do priečinka s týmito odkazmi. To môže byť užitočné napríklad vtedy, ak pravidelne musíte mať prístup k údajom o projekte rozloženom do rôznych priečinkov. Toto urobíte nasledovne z (prázdneho) priečinka: mklink / D financial, mklink / D logistics a tak ďalej. Predvolená konzola pre vstavaný príkazový riadok v systéme Windows je dosť spartánska. Existujú bezplatné alternatívy, ktoré ponúkajú viac možností a flexibility, napríklad ColorConsole, ktorá podporuje karty, export do html a rtf, rýchle prepínanie priečinkov z panela úloh a ďalšie. Môžete tiež nasadiť úplne nové prostredie príkazového riadku. Napríklad Microsoft sa od Windows 7 čoraz viac zameriava na PowerShell. Toto skutočné skriptovacie prostredie je oveľa výkonnejšie ako tradičný príkazový riadok, ale zároveň oveľa zložitejšie. Toto prostredie spustíte príkazom powerhell v príkazovom okne alebo spustite program PowerShell ISE (Integrated Scripting Environment), ak potrebujete grafické skriptovacie prostredie. Môžete tiež automatizovať proces sťahovania a inštalácie softvéru do počítača. Pomocou nástroja Chocolatey môžete pomocou príkazov v príkazovom riadku sťahovať, inštalovať a aktualizovať softvér. V čase písania tohto článku je pre čokoládu k dispozícii viac ako 8 000 obľúbených balíkov. Ak chcete získať rýchly prehľad o všetkých zdieľaných priečinkoch vo vašom systéme, stačí príkaz net share. Ak chcete získať viac informácií o príslušných zdieľaniach, spustite príkaz net share ako správca. Potom sa okrem iného dozviete aj maximálny počet používateľov, ktorí majú súčasne prístup k tejto zdieľanej položke, ako aj povolenia k tejto zdieľanej položke. Vytvorenie novej zdieľanej zložky je samozrejme tiež možné. Urobíte to pomocou príkazu, ako je napríklad zdieľanie fotografií = "c: \ mediálne súbory \ moje fotografie". Ak chcete zdieľanie odstrániť znova, postarajú sa o to fotografie / mazanie zdieľania na internete. Môžete tiež prepojiť zdieľaný sieťový disk s voľným písmenom jednotky, pričom sieťové použitie x: \ (napríklad názov počítača nájdete pomocou klávesu Windows + Pause). Ak chcete tento odkaz nastaviť natrvalo, aby zostal aktívny aj v nasledujúcej relácii Windows, na konci príkazu pridajte / persistent: yes. Štandardné operácie kopírovania môžete vykonávať pomocou programu Explorer. Môžete, ale márne hľadáte ďalšie funkcie tu. Príkaz robocopy príkazového riadku ponúka oveľa viac pokročilých možností, pretože prehľad parametrov vám to dá okamžite najavo. Tu sa obmedzíme na niekoľko jednoduchých príkladov. Pomocou príkazu robocopy "c: \ moje dokumenty" f: \ / MIR sa ubezpečte, že zdrojový priečinok (c: \ moje dokumenty) sa automaticky zrkadlí do cieľového priečinka (MIRrored). Upozorňujeme, že pokiaľ nebudete postupovať podľa príkazu s parametrom / XX, existujúce údaje v cieľovom priečinku sa počas tejto operácie zálohovania odstránia. Užitočné tiež vedieť: Parameter / SEC zaisťuje, aby sa pôvodné povolenia zachovali v cieľovom priečinku. A s / LOG: vediete denník operácie. Niektoré príkazy robocopy môžu byť vďaka mnohým parametrom pomerne zložité. Našťastie existuje možnosť tieto priradenia uložiť; stačí pridať / ULOŽIŤ: na konci. Ak chcete potom vykonať ten istý príkaz, zadajte robocopy / JOB :. Užitočné! Veľkou výhodou príkazov z príkazového riadku je, že ich môžete ľahko zahrnúť do dávkového súboru, takže tieto príkazy sa zvyčajne vykonávajú chronologicky jeden po druhom, hneď ako zavoláte dávkový súbor (napríklad z plánovača úloh systému Windows). Takýto súbor jednoducho vytvoríte pomocou programu Poznámkový blok a pridáte príponu .cmd. Napríklad môžete na pracovnú plochu umiestniť dávkový súbor obsahujúci nasledujúci príkazový riadok: net use x: \ / persistent: no [/ user:]. To znamená, že sieťové pripojenie bude aktívne, len čo tento dávkový súbor spustíte kliknutím myši, aby Windows nestratil čas pri štarte napríklad pripojením k externej jednotke, ktorá už nie je pripojená. Dávkový súbor teda nie je vo svojej najjednoduchšej podobe ničím iným ako chronologickým sledom jednotlivých príkazov z príkazového riadku. Napríklad niečo také, keď sa zdrojový priečinok po operácii kopírovania vymaže: kl xcopy c: \ mydata d: \ backups / M / E / H / R / I / Y del c: \ mydata \ *. * / Q Možné sú ale aj zložitejšie konštrukcie, napríklad v nasledujúcom príklade, v ktorom z disku odstránite všetky súbory so špecifickými príponami: @ echo vypnuté rem Tento dávkový súbor odstráni konkrétne súbory nadpis Selektívne mazanie súborov echo Mazanie ... pre %% t v (tmp bin log) urobte del c: \ *. %% t / s echo Súbory odstránené! pauza Nemáme tu priestor na to, aby sme to podrobnejšie rozpracovali. Ak sa však chcete hlbšie zaoberať možnosťami a syntaxou dávkových súborov: tento desaťdielny kurz je dobrým východiskovým bodom. Dávkový súbor (alebo iný skript) môžete tiež nechať spustiť automaticky, keď sa konkrétny používateľ prihlási do systému Windows. To je možné vykonať v systéme Windows Professional alebo vyššom stlačením klávesu Windows + R a potom príkazu lusrmgr.msc potom kliknete na požadovaného používateľa a na kartu Profil otvára. Tu zadajte názov dávkového súboru. Môžete ich však ovládať aj z príkazového riadku, a to dokonca aj v domácej verzii systému Windows. To sa deje pomocou príkazu net user / scriptpath:. Podmienkou je, aby ste tento dávkový súbor umiestnili do zdieľaného priečinka s názvom zdieľania „netlogon“, kde tiež zabezpečíte, aby mal tento používateľ minimálne prístup na čítanie. Nastavenie dávkového súboru ako prihlasovacieho skriptu je jedným zo spôsobov, ako ho automaticky spustiť počas prihlásenia, ale existuje aj iný spôsob: použitie zabudovaného plánovača úloh. Mimochodom, je to oveľa flexibilnejšie, pretože dávkový súbor (alebo iný skript alebo program) môžete nechať spustiť aj počas spustenia, v konkrétnom čase, pri uzamknutí systému a podobne. Napríklad chceme každý piatok popoludní spustiť dávkový súbor, ktorý spustí čistenie disku so špecifickými možnosťami. Do tohto dávkového súboru potom zahrnieme (okrem iného) príkaz cleanmgr / sagerun: 1 (aspoň potom, čo sme predtým z príkazového riadku predtým spustili cleanmgr / sageset: 1 a nastavili tam požadované možnosti). Kliknite na ikonu lupy na paneli úloh systému Windows a vyhľadajte výraz úloha. Štart Plánovač úloh a kliknite na pravej table Vytvorte úlohu (Vytvorte základnú úlohu je tiež možné, ale ponúka menej možností). Dajte svojej úlohe vhodný názov a podľa potreby začiarknite Spustiť bez ohľadu na to, či je používateľ prihlásený alebo nie. Otvorte kartu Spúšťače, Stlačte tlačidlo Nový a vyberte (napríklad) Naplánované na Spustite túto úlohu, po ktorom nastavíte požadovaný čas a frekvenciu (napr Každý 1 piatok, do 16:00). Potvrďte pomocou Ok a otvorte kartu Akcie. Kliknite na ňu Nový a odkazovať cez Listy do vášho dávkového súboru. Potvrďte pomocou Ok (2x) a na požiadanie zadajte svoje heslo. Úlohu by ste teraz mali nájsť v ľavom paneli na adrese ÚlohaPlánovač-knižnica. Už na to nemusíte myslieť!
05 Odkazy na odkazy
Alternatívy
Šikovná pomôcka: Čokoládová
06 akcií
07 Zálohy a kópie
08 V dávke
09 Dávka: príklady
10 Prihlasovací skript
11 Plánovač úloh
12 Plánovač úloh: výstup
